Najstaršia zmienka o škole v Čataji je z r.1617, teda dávno predtým ako sa zaviedla povinná 6-ročná školská dochádzka. Išlo pravdepodobne o cirkevnú evanjelickú školu nemeckú. Zákonom grófa Aponyiho z r.1907 nastala dominancia maďarského jazyka a do r.1918 bola povolená iba jedna vyučovacia hodina slovenského jazyka týždenne a to náboženstvo. Aby sa deti zdokonalili v inom jazyku, bolo zvykom vymieňať si deti v rodinách. Z nemeckých a maďarských obcí dávali deti do Čataja, aby sa naučili po slovensky a čatajské deti odchádzali na jeden až dva roky do dedín v okolí Bratislavy kvôli nemčine a maďarčine.
Keď sa v r.1922 uzákonila povinná 8-ročná dochádzka, všetky ročníky deti absolvovali v Čataji. Potom však nastal úbytok žiakov. Vypuknutím vojny utrpelo vyučovanie na oboch cirkevných školách.
Preto sa až do 2.júna 1945 mohlo vyučovať len v evanjelickej škole, kde sa v jednej triede učili katolícke a v druhej evanjelické deti. Nariadením Slovenskej republiky z r. 1944 sa všetky školy poštátnili a vzdelávanie sa malo uskutočňovať prostredníctvom jednotnej školy. Toto nariadenie sa začalo realizovať v štátnej ľudovej škole, ktorá vznikla zlúčením dvoch cirkevných miestnych škôl. Deťom neprekážalo, že sú rôzneho vierovyznania, pretože sa poznali zo spoločných hier a vychádzok. Postupne sa zlepšila dochádzka i prospech. Bolo tu možné zriadiť aj strednú meštiansku školu
Keďže budova školy bola nevyhovujúca, vedenie školy a obce sa neprestajne usilovalo, aby sa vybudovala nová, moderná škola. Konečne sa, po mnohých ťažkostiach a prekážkach, v r. 1970 položil základný kameň novej školskej budovy. Výstavba trvala dva roky. Chýbala v nej však jedáleň, telocvičňa a priestory pre dielne.Do r. 1974 bola plnoorganizovaná a mala deväť ročníkov. Najvyšší počet žiakov - 394 mala škola v rokoch 1975/76. Pracoval tu krúžok recitačný, dramatický, spevácky, folklórny, rozhlasový, zdravotnícky a športový. Veľkou pomocou pre zamestnané ženy bolo zriadenie školskej družiny.
Prvé náznaky výuky a starostlivosti o deti predškolského veku nachádzame v tzv. nedeľnej škole pri ev. cirkevnom zbore. Po jej zániku, v čase, keď družstvo potrebovalo prácu žien, zriadilo poľnohospodársky útulok pre deti mladšieho veku, od r. 1952 celoročný. Viedli ho ženy bez pedagogického vzdelania. O 5 rokov neskôr sa zmenil na materskú školu.
Najdlhšie na čatajských školách pôsobili:
Mária Bagiová 44 rokov
Ľudovít Stach 43 rokov
Ľudmila Chnupová 28 rokov
Anna Žehnajová 28 rokov
Imrich Augustín 26 rokov
Ján Bagi 25 rokov
Škola vždy žila aktívnym životom a bola hlavnou šíriteľkou nielen vzdelania, ale aj osvety a kultúry v obci.