Amasya

29.4. - 5.5.2018

- je mesto známe multikulturalizmom (Sýrčania, Kurdi, imigranti z rôznych štátov). Tolerancia a začlenenie sú preto veľmi dôležité. A tie boli aj hlavnou témou.

V prvý deň nášho výmenného pobytu v Turecku sme boli v škole. Privítali nás veľmi milo, zoznámili sme sa s učiteľským zborom, rozprávali sme sa o projekte a o našich doterajších skúsenostiach. Odprezentovali nám a poskytli informácie o školskom vzdelávacom systéme v Turecku, videli sme reálny život v škole, ako deti trávia bežný deň, boli sme prítomní na vyučovacích hodinách. Ochutnali sme miestne jedlá, ktoré pre nás pripravili tureckí žiaci s p. učiteľkami. Prezreli sme si školu, načerpali veľa nápadov – systém zasúvacích tabúľ, zámok na dverách triedy s magnetom kvôli bezpečnosti, triedenie odpadov, čitateľský kútik,...) Nakukli sme do materskej školy, v ktorej sme spolu s detičkami tvorili a naučili sa základné kroky typické pre ich štýl tanca. Nasledujúci deň sme navštívili múzeum v Amasyii a obedňajší čas sme spoločne strávili pri jazere Boraboy. Zhodou okolností tam bolo veľa rodín i osláv. Bolo zaujímavé sledovať ako sa všetci zabávajú – bola tam totiž svadba a pozorovať odlišnosti sveta žien a mužov. Hlavne pre naše deti to bol zážitok. Tu sme mali možnosť vidieť kultúrny život bežných ľudí. Takže sme videli i nevestu v svadobných šatách typických v Turecku. Mali sme možnosť si spolu zatancovať turecké národné tance a počúvali sme turecké folklórne piesne. Bolo veselo a pre nás veľmi zaujímavo. Ako jedlo sme ochutnali grilované jahniatko urobené na turecký spôsob a mnoho iných jedál typických pre túto krajinu. Ľudia boli veľmi pohostinní a hneď nás prijali medzi seba a ukázali nám ich tradície pri tejto príležitosti. Mnohí z nich nás pozývali na návštevy do ich príbytkov. Vzhľadom na program a čas sme nemali možnosť to všetko absolvovať. Na pikniku sme mali spoločne rôzne športové aktivity a súťaže, na ktorých spolupracovali nielen žiaci a učitelia, ale prítomní rodičia.

Počas mobility sme boli prijatí riaditeľom národnej vzdelávacej inštitúcie. Inštitúcia je podobná ako naše metodicko - poradenské centrum a pedagogicko - pychologická poradňa. Rozprávali sme sa o problémoch v rámci školstva a kultúry. Táto inštitúcia zverejnila našu návštevu v médiách. Navštívili sme kultúrne centrum, v ktorom ženy vo voľnom čase vyrábajú ručné výrobky zobrazujúce typickú tureckú kultúru ako je maľovanie na keramiku, výroba šperkov, písanie kaligrafov v arabčine a iné...Pozreli sme si prácu kaligrafa i rezbára. V škole nás čakalo kultúrne predstavenie žiakov, zahrali nám rozprávku o Červenej Čiapočke a previedli nás históriou Amasye. Potom nás čakal vedomostný kvíz a hudobné číslo na typických nástrojoch. Následne sme v telocvični pripravovali našu prezentáciu na nasledujúci deň – mali ukončenie polročného projektu „Oslava vedy“.

V ďalších dňoch sme absolvovali výstavu projektov žiakov 2.stupňa. Každá krajina si pripravila vlastný projekt. Slovensko sme prezentovali projektom o našich lesoch, živočíchoch žijúcich na Slovensku a významnými pamiatkami v podobe puzzle, ktoré žiaci skladali a pripevňovali na mapu znázorňujúcu Slovensko. Odmenou im boli pohľadnice a naše typické sladkosti. Talianski partneri sa prezentovali maketou sopky, ktorá chrlila lávu. Bol to malý chemický pokus pre nás veľmi zaujímavý. Španielsko sa prezentovalo významnými miestami vo Valencii vo forme nástenky. Tureckí partneri mali vyrobené miniatúry budov Amasye, pripravené reálne realizovateľné matematické a fyzikálne projekty. Poobede sme všetci vyskúšali techniku maľovania na vode – ebru.

Mali sme prehliadku mesta, navštívili sme múzeum medicíny, histórie, archeológie, viedli sme skalné hroby z Otomanovej ríše a pozreli sme si miniatúru celého mesta za bieleho dňa i v noci. Posledný večer sme mali slávnostné odovzdávanie certifikátov, spoločné posedenie pri torte a neskôr večeru s učiteľmi a koordinátormi. Vďaka tomuto výmennému pobytu sme videli nielen rodinný bežný život ľudí v Turecku, ale i ich kultúrne zvyky a tradície. Nielen že máme bohaté zážitky, ale sme sa veľa toho naučili o kultúre, histórii a ekonomickej situácii v Turecku. Naši žiaci pochopili, že sa netreba báť odlišností, ale že je dôležité ich pochopiť a tolerovať.